hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

23. 09. 2019 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Prečo Amerika nechce dôchodkovú „reformu“

Joseph Stiglitz

V dôsledku štátnej i súkromnej propagandy sa dnes mnohí ľudia na Slovensku domnievajú, že dôchodková „reforma“ je nevyhnutná na riešenie problémov doterajšieho systému penzijného zabezpečenia. Ba veria, že sa vďaka nej približujeme Západnej Európe a Amerike. Opak je pravdou. Dôchodkovú „reformu“ na slovenský spôsob neprijala doteraz nijaká krajina Západnej Európy a v Spojených štátoch sa o ňu zasadzuje iba súčasný prezident George Bush a jeho krajne pravicoví republikáni. V nasledujúcom článku profesor Joseph Stiglitz, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, vysvetľuje, prečo „reforma“ v skutočnosti žiadne problémy dôchodkového systému nerieši a naopak, ešte ich zhoršuje.

(22. 04. 2005)



Linka na dnes



Left Business Observer

V podstate vlastne samizdat podobného razenia, ako vyššie uvedený mesačník. Vydáva Doug Henwood, ktorý od štúdia anglickej literatúry prešiel postupne až k marxistickej ekonómii. Zatuchnutosť minulého režimu tu však nenájdete - časopis je písaný veľmi živým, duchaplným jazykom a jeho obsah je rovnako kvalitný - šéfredaktor je zbehlý v celej súčasnej ekonomickej vede.


Komentáre
k článku:

o čom to tu je?

(zo dňa 12.12.1999, autor článku: )

Komentár zo dňa: 03.01.2017 13:07:28
Autor: (johng959@aol.com)
Titulok:
Hello! cialis online pharmacy http://www.cia9online.com/#4.html

Reakcia na komentár
""

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.