hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

22. 08. 2019 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Zásluhovosť a spravodlivosť podľa Kaníka

Ivan Lesay

Problematika zásluhovosti bola pri zavádzaní dôchodkovej „reformy“ veľmi dôležitá. Ide v nej o to, kto si zaslúži aký dôchodok. Táto téma sa dostala na pretras opäť v súvislosti so zmenami valorizácie tzv. starodôchodkov a novodôchodkov. Rezort práce dokázal, že pojem flexibilita dokáže aplikovať aj vo vlastných názoroch, a to dôsledne. Ešte od výroby teplú „reformu“ nanovo reformoval, keď zimnú zásluhovosť vystriedala zásluhovosť letná. Pozrime sa teda na zásluhovosť bližšie.

(16. 06. 2005)



Linka na dnes



Paradigma

"Knihy, ktoré pomáhajú meniť svet." Košické vydavateľstvo, ktoré sa kriticky vyslovuje ku korporačnej globalizácii, k peniazom a ich úlohe v ekonomike - a zároveň hľadá z prírodného hľadiska udržateľné a z ľudského hľadiska akceptovateľné alternatívy. Okrem ponuky kníh nájdete na stránke aj rôzne články na spomínané témy. Vďaka za existenciu vydavateľstva patrí najmä Mikulášovi Hučkovi, ktorý ho upriadol z vlastného nadšenia a energie.


Komentáre
k článku:

o čom to tu je?

(zo dňa 12.12.1999, autor článku: )

Komentár zo dňa: 30.12.2016 10:23:57
Autor: (smithd269@gmail.com)
Titulok: Re:
Hello there, I discovered your website by the use of Google while looking for a related subject, your web site came up, it seems good. I have bookmarked it in my google bookmarks. gccdceggedeckfce

Reakcia na komentár
"Re: "

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.