hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

14. 11. 2019 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Pápež a globálny kapitalizmus

Mark Engler

Bežnou súčasťou nekrológov pápeža Jána Pavla II. sú zmienky o jeho neotrasiteľne konzervatívnom postoji v otázkach, ako sú interrupcie, kontrola pôrodnosti, práva gejov, či vysväcovanie žien. Hoci z takýchto postojov sa o amerických katolíkov pokúšajú mdloby, nejde ani zďaleka o celý obsah etických zásad Jána Pavla. Pápež zvlášť vo svojom učení o globálnej ekonomike presadzoval víziu sociálnej spravodlivosti, ktorá rozbíja úzku politickú diskusiu o „mravných hodnotách“.

(06. 04. 2005)



Linka na dnes



Amnesty International Slovensko

Najznámejšia organizácia ochrancov ľudských práv je dobrým príkladom toho, že keď ide o správnu vec, netreba sa báť začínať aj z ničoho. Myšlienka na čosi ako Amnesty skrsla v mozgu jej zakladateľa na základe jednej drobnej novinovej správy; dnes je celosvetovou organizáciou s tisícami členov. AI nestranne bije do každého štátu, ktorý nespravodlivo väzní, mučí, zabíja alebo inak ubližuje vlastným občanom. Preto ju nemá v láske žiadny režim... a preto sa na ňu odvolávajú všetci, ktorým ležia viac na srdci ľudia, ako režimy.


Komentáre
k článku:

o čom to tu je?

(zo dňa 12.12.1999, autor článku: )

Komentár zo dňa: 24.09.2016 01:51:44
Autor: (johng737@aol.com)
Titulok:
Hello! online pharmacy cialis http://www.cia9online.com/#4.html

Reakcia na komentár
""

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.