Falošný tón
chválospevov na pápeža

Polly Toynbeeová

/hr!/ Počas nedávnej návštevy Jána Pavla II. na Slovensku a tesne po nej, keď sa o slovo aspoň nesmelo prihlásili nenábožensky založení obyvatelia, sa rýchlo v médiách objavila pohodlná schéma: na jednej strane fanatickí katolíci, na druhej militantní antiklerikalisti, pričom väčšina obyvateľstva sa mala bez ťažkostí zmestiť medzi tieto dva „krajné" prúdy. Akoby sa medzi oba „extrémy" dalo položiť znamienko rovná sa. Fakt, že katolícka cirkev ako inštitúcia - nie samotní veriaci občania - už vyše desať rokov systematicky, sústavne a neprestajne presadzuje svoje učenie do zákonov i celého spoločenského života, zatiaľ čo vystúpenie proti klerikalizmu bolo drobné a od roku 1989 vôbec prvé, sa pohodlne obišiel mlčaním. Nehovoriac už o tom, že takzvaní militantní antiklerikáli požadovali len napĺňanie Ústavy Slovenskej republiky, kde sa nehovorí, že sme náboženským štátom. Ak takáto požiadavka niekomu pripadá extrémna, prinášame pre porovnanie komentár z novín The Guardian, jedného zo štyroch hlavných, vážených britských denníkov. V krajine, kde katolicizmus nie je politickou silou, takýto druh názorov nikomu nepripadá ako krajnosť. Dočkáme sa toho niekedy aj u nás? /hr!/

(21. 10. 2003)

Streetparty.sk

Na protivojnovej demonštrácii 15. februára 2003 sa podaktorí účastníci rozčuľovali, prečo sa v rámci nej koná streetparty a nie „pouličná oslava". Myslím, že na názve až tak nezáleží, aj keď angličtina poukazuje na fakt, že tento spôsob zábavy - ale aj politiky! - k nám prišiel z Veľkej Británie. Streetparty už tohto roku u nás oslávi štvrtý ročník a je to veru záležitosť bohumilá.